Generatívna umelá inteligencia a iné typy umelej inteligencie

Umelá inteligencia je simulácia ľudskej inteligencie strojom. Napriek dávnej mytológii a stáročiam snahy vytvoriť stroje, ktoré by sa správali ako ľudia, sa prvý skutočný príklad strojového učenia objavil v roku 1951. Vtedy sa šachový program na univerzite v Manchestri naučil hrať dámu tak dobre, že porazil ľudských hráčov. Išlo o prvú formu hernej umelej inteligencie.

Dnes je umelá inteligencia všade, najmä v telefónoch a mobilných aplikáciách, kde vykonáva bežné úlohy, ako je rozpoznávanie tváre či reči, filtrovanie spamu, oprava gramatiky alebo jazykový preklad.

Neexistuje jeden typ umelej inteligencie, ktorý by dokázal všetko. Rovnako ako používame rôzne počítačové programy na prácu so slovami, účtovníctvo či digitálne kompozície, existujú aj rôzne typy AI, ktoré sa rozličným spôsobom snažia dosiahnuť rozličné ciele. Typy umelej inteligencie, s ktorými sa môžete stretnúť každý deň, spadajú do troch základných kategórií.

Tento typ AI vykonáva konkrétne úlohy, ktoré predstavujú hranicu jeho učenia sa. Patrí sem napríklad rozpoznávanie obrázkov, procesory prirodzeného jazyka či generátory obrázkov. Úzka umelá inteligencia sa ukrýva aj v Siri, Asistentovi Google alebo Alexe. Chápe hlasové príkazy a odpovedá na ne, ale nedokáže napríklad určiť lekársku diagnózu.

Ako vyplýva z názvu, stroje s touto AI dokážu reagovať na rôzne podnety, napríklad na pohyb šachovej figúrky na virtuálnej šachovnici. Nevytvárajú si spomienky, ktoré by mohli v budúcnosti obnoviť ako AI s obmedzenou pamäťou, ale sú užitočnou súčasťou digitálneho prostredia. Medzi reaktívne stroje patria spamové filtre a odporúčacie systémy, ktoré zaznamenávajú vaše správanie a navrhujú, čo by ste si mali pozrieť alebo čo by ste si mohli kúpiť.

Ďalšou úrovňou vo vývoji AI je po reaktívnom type umelá inteligencia s obmedzenou pamäťou. Tá si ukladá vedomosti, učí sa z nich a na základe týchto poznatkov vykonáva úlohy. Tento typ umelej inteligencie je užitočný pri vytváraní predpokladov, takže sa používa na predpoveď budúcich trendov vo všetkých oblastiach od financií až po počasie. V dnešnej dobe je tento typ AI najpoužívanejší a nájdeme ho napríklad v četbotoch či autonómnych autách.

Podobne ako iné podskupiny AI, ktoré sú vytvorené na špecifické účely, aj generatívna AI zahŕňa rôzne typy modelov vytvárajúcich rôzne typy obsahu.

O generovaní textu sa v súvislosti s umelou inteligenciou hovorí asi najviac. Četboty s umelou inteligenciou sa stali populárnymi a pravidelne sa spomínajú v správach. Ľudia tieto generátory používajú v podstate na všetko od korektúr cez písanie prieskumov až po vytváranie kódu.

Generátory využívajúce umelú inteligenciu, ako napríklad Adobe Firefly, dokážu premeniť textový príkaz na obrázok. Majú široké spektrum využitia pre umelcov, tvorcov obsahu aj marketérov. Sú vytrénované na stovkách miliónov obrázkov a popisov, umožňujú komukoľvek opísať, čo chce získať, a rýchlo vygenerovať nový obrázok na základe tohto textového opisu.

Umelci a dizajnéri môžu túto technológiu využívať na brainstorming nových nápadov. Zároveň môžu vyskúšať nové spôsoby, ako si predstaviť svoju prácu bez toho, aby museli venovať hodiny každej verzii. Marketéri a nezávislí tvorcovia obsahu dokážu rýchlo vytvárať krásne obrázky, aj keď nie sú skúsenými umelcami.

Tak, ako sú generátory obrázkov vytrénované na obrovskej množine obrázkov, generátory hudby pomocou AI sú vytrénované na hudbe a metaúdajoch. Dokážu identifikovať vzorce v hudobných žánroch a tvorbe konkrétnych umelcov, na základe čoho vytvárajú novú hudbu.

Táto forma generatívnej umelej inteligencie kombinuje generovanie videí, zvuku a obrázkov. Tieto modely sú vytrénované na mnohých údajoch vrátane zvukov, videí a textov. Tým šetria producentom videí čas pri úpravách, pridávaní popisov, zmenách veľkosti pre rôzne výstupy či dokonca pri generovaní nového videoobsahu na základe textových príkazov.