Čo je VR? Virtuálna realita pod lupou.

Virtuálna realita (VR) ponúka možnosť pohybu po úplne vymyslenom priestore – umelom prostredí existujúcom iba v podobe obrázkov, no nie v skutočnom svete. Nie je to tak dávno, čo sme VR poznali ako dejový prvok zo sci-fi filmov ako Matrix či Ready Player One: Hra sa začína. Teraz sa však stále častejšie využíva medzi technológiami v skutočnom svete od herného a zábavného priemyslu po zdravotníctvo či armádu.

Korene túžby tvoriť a zažiť virtuálnu realitu však siahajú podstatne hlbšie ako po filmovú sériu s Keanu Reevesom. Pôvod konceptu preukázateľne siaha minimálne do čias vynálezu fotografie, hoci názov virtuálna realita je podstatne novšieho dátumu výroby. Krátko po vynáleze fotoaparátu sa na vytvorenie ilúzie trojrozmerného obrazu používali stereoskopy využívajúce iba dva nehybné obrázky. Ďalším míľnikom v histórii vývoja virtuálnej reality bolo zariadenie Sensorama, ktoré v roku 1962 zostrojil Morton Heilig. Kombinovalo panoramatické projekcie, umelý vietor a pachy uvoľňované v kľúčových momentoch na umocnenie autentickosti zážitku (pôvodne sa premietala jazda na motorke po Brooklyne v New Yorku). 

Virtuálna realita sa v súčasnosti neustále zdokonaľuje. Inžinieri a programátori vytvárajú prostredia takmer na nerozoznanie od skutočnosti reagujúce na každý fyzický pohyb účastníkov počas objavovanie imaginárnych svetov bez toho, aby čo i len nos vystrčili z vlastnej izby. Virtuálna realita už viac nie je novinkou, ale novátorským nástrojom s rôznorodým profesionálnym uplatnením. 

Pri vstupe do prostredia VR vstupujete do počítačom vytvorenej simulácie, v ktorej hrá dôležitú úlohu hardvér. Náhlavná súprava na VR poskytuje audiovizuálne informácie o objavovanom svete. Nespočetné množstvo snímačov a technológií zatiaľ prenáša do virtuálneho sveta pohyby osoby.

Vizuálnu podobu virtuálnej reality môžu tvoriť fotografie alebo videoklipy skutočných miest alebo môže byť kompletne tvorená počítačom (CGI VR). Tieto dve možnosti ponúkajú ľuďom príležitosť skúmať prakticky ľubovoľný predstaviteľný svet od ulíc cudzích miest po povrchy vzdialených fiktívnych planét. 

Je dôležité mať na pamäti jednu vec, ktorou virtuálna realita nie je – tou vecou je rozšírená realita (AR). Rozšírená realita (AR) napriek podobnému názvu neponúka používateľom možnosť objavovať kompletne digitálnu realitu. Namiesto toho prikrýva skutočný svet okolo vás ďalšou vrstvou.

Aplikácie vytvárajúce rozšírenú realitu vám umožňujú namieriť na scénu pred sebou fotoaparát telefónu a o zvyšok sa už postarajú. Niektoré aplikácie vytvárajúce rozšírenú realitu poskytujú ďalšie informácie o neďalekých objektoch, napríklad o rastlinách, či produktoch, keď na ne namierite fotoaparát svojho telefónu. Medzi aplikácie vytvárajúce AR patria aj aplikácie vkladajúce kreslenú postavičku do scén, ktoré sledujete cez telefón, platí to napríklad pre obľúbenú AR mobilnú hru Pokémon GO.

VR a AR sa snúbia v zmiešanej realite. Výskumníci Paul Milgram a Fumio Kishino tento termín po prvý raz použili v roku 1994, aby popísali spojenie úplne skutočných a úplne virtuálnych prostredí. V súčasnosti sa za virtuálnu realitu považujú prostredia, kde na seba v reálnom čase navzájom pôsobia skutočné a virtuálne predmety a objekty. Používateľ v ňom môže interagovať so skutočnými aj virtuálnymi zložkami zároveň.

Základným kameňom každej výbavy na virtuálnu realitu je náhlavná súprava známa aj ako náhlavný displej. Sú to vlastne obrovské okuliare nasádzané na hlavu poskytujúce audiovizuálne informácie o umelom svete, ktorý účastníci VR skúmajú. 

Jedným zo známych príkladov takejto náhlavnej súpravy je Oculus Quest 2 od Facebooku. Patrí k tým cenovo dostupnejším a je obľúbený medzi hráčmi.Okrem toho sú na trhu dostupné aj náhlavné súpravy HP Reverb G2, HTC VIVE Cosmos, Sony PlayStation VR alebo Valve Index.

Keď sa spomenie virtuálna realita, ako prvý nám asi napadne herný priemysel, konkrétne hry vyrábané pre náhlavné súpravy Sony PlayStation alebo Oculus. Nájdete medzi nimi pestrú paletu hier čerpajúcu z filmových hitov, historického prostredia (napríklad zo stredovekej Európy alebo Chicaga z obdobia prohibície), arkád a mnohých ďalších žánrov.

Virtuálnu realitu možno využiť aj na kinematografiu. Pandémia ochorenia COVID-19 prinútila mnohých divadelných režisérov preskúmať možnosti ponúkané virtuálnou realitou, aby mohli naďalej produkovať divadelné hry aj napriek tomu, že divadlá sú zatvorené. Zároveň môžu využiť nezvyčajné možnosti ponúkané médiom umožňujúce divákom stať sa postavami v príbehu alebo vybrať si z viacerých možných koncov.

Deutsche Kreditbank a nezisková organizácia Contemporary Arts Alliance Berlin v roku 2020 spoločne vytvorili cenu za umenie vo virtuálnej realite. VR však ponúkala umelcom a umelkyniam ako Marina Abramović, Laurie Anderson a Anish Kapoor nový zaujímavý spôsob interakcie s publikom ešte skôr ako v roku 2020. Denise Markonishová, kurátorka Múzea súčasného umenia v Massachusetts (MASS MoCA), považuje prijímanie virtuálnej reality umelcami za pozoruhodný vývoj, pretože múzeá túto technológiu v minulosti používali ako didaktickú pomôcku. „Začali sme toto médium považovať za nástroj schopný vyprodukovať originálne a často surrealistické prostredia zrodené z predstavivosti umelcov,“ uviedla Markonishová pre magazín Robb Report.

VR sa začína používať aj v dizajnérskom procese na dosahovanie pútavejšieho prostredia pri tvorbe 3D digitálneho obsahu. Softvér na tvorbu VR umožňuje používateľom modelovať 3D dátové zdroje pomocou pohybov, ktoré výrazne presnejšie napodobňujú skutočné modelovanie, než to bolo kedy možné pomocou počítačových aplikácií. Adobe Substance 3D Modeler je príkladom aplikácie umožňujúcej modelovanie VR, ktorá zároveň ponúka aj možnosť modelovania na počítačoch tak, ako to ktorému umelcovi vyhovuje.

Priemyselní dizajnéri využívajú kreativitu a nápaditosť pri navrhovaní predmetov dennej potreby v nádeji, že sa budú masovo používať. Na to však musia vedieť vynikajúco spolupracovať. V rámci svojho povolania musia často pracovať vo veľkých tímoch tvorených stratégmi, inžiniermi, dizajnérmi používateľského rozhrania (UI), dizajnérmi používateľskej skúsenosti, projektovými manažérmi, odborníkmi na branding, grafickými dizajnérmi a výrobcami. Takýto multidisciplinárny prístup im umožňuje plne pochopiť problém a vytvoriť šikovné riešenie konkrétnych používateľských potrieb spotrebiteľov. Medzi najslávnejšie agentúry priemyselného dizajnu patria IDEO, Frog a Teague.

Virtuálna realita spôsobila v architektúre revolúciu tým, že priniesla možnosť vstúpiť do budovy a obzrieť si jej priestory ešte pred položením základného kameňa. Architekti kedysi mohli svoju víziu budovy vyjadriť pôdorysmi, zmenšenými modelmi a vykreslenými obrázkami. VR im teraz umožňuje previesť klientov po konceptuálnych priestoroch. Virtuálna realita ponúka príležitosť poprechádzať sa po budovách a dokonca popresúvať nábytok či zažínať a zhasínať svetlá. Ak si zákazníci v minulosti chceli pozrieť 3D model, mohlo to pre nich znamenať zdĺhavé cestovanie. Teraz si však budovu môže pozrieť každý s náhlavnou súpravou a „kľúčom“ od virtuálnej budovy – prístupom do aplikácie a k projektu.

Jedna z najzaujímavejších oblastí pre budúcnosť virtuálnej reality je zdravotníctvo. Táto technológia môže byť obrovským prínosom v oblastiach, ako je štúdium ľudskej anatómie či príprava záchranárov na vážne krízy. Situácie, ktorých príprava by bola v skutočnosti náročná alebo nákladná, možno vo virtuálnom prostredí prezentovať relatívne jednoducho. Virtuálne programy môžu doktorom navyše ponúknuť aj šancu zlepšiť sa v empatii, pretože im dáva príležitosť doslova sa vcítiť do kože pacientov a vyskúšať si to, čo napríklad zažívajú seniori alebo ľudia s telesným hendikepom. Navyše sa ukázalo, že virtuálna návšteva karibskej pláže zmiernila úzkosť pacientov čakajúcich na chirurgický zákrok.

Tak, ako virtuálna chirurgia dokáže pripraviť doktorov na skutočné operácie, tak dokážu letecké simulátory využiť virtuálnu realitu, aby pilotov pripravili na lietanie so skutočným strojom. Letecké simulátory patria medzi obľúbené hry vo virtuálnej realite, no tie sofistikovanejšie sú dôležitými učebnými pomôckami. Mnohé štúdie dokazujú, že všetky kroky potrebné na odlepenie lietadla od zeme a jeho presun do cieľovej destinácie sa lepšie vryjú do pamäte, ak ich človek skutočne fyzicky vykoná, nie iba abstraktne študuje. 

Skutočné armádne cvičenia zrejme naďalej zostanú základnou zložkou prípravy jednotiek, a to aj napriek faktu, že hra vojakov na nepriateľa a stavba simulovaných priestorov je časovo aj ekonomicky náročná. Virtuálna realita umožňuje vojakom potulovať sa po neznámych miestach, čeliť početným hrozbám a trénovať zvládanie stretnutí s civilným obyvateľstvom aj s potenciálne nebezpečnými protivníkmi.